Sadzby poistného na sociálne poistenie

Podľa druhu pracovného pomeru sa mení výška sadzieb a rozsah platieb do Sociálnej poisťovne. Podľa toho, či je platcom poistného zamestnanec, zamestnávateľ, SZČO alebo štát, sa jednotlivé platby poistného aj odvádzajú.

Sadzby poistného pre zamestnanca

Zamestnanec platí poistné v týchto výškach*:

nemocenské poistenie 1,4 %
starobné poistenie 4 %
invalidné poistenie 3 %
poistenie v nezamestnanosti  1 %

* počíta sa vždy z vymeriavacieho základu

Zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti:

  • v období, v ktorom čerpá pracovné voľno bez náhrady mzdy alebo služobné voľno bez nároku na plat alebo služobný príjem, okrem ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci z dôvodu jeho účasti na štrajku
  • v období, v ktorom je dlhodobo uvoľnený z pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo zo služobného pomeru na výkon verejnej funkcie, na výkon odborovej funkcie alebo na výkon funkcie člena zamestnaneckej rady, ak sa mu neposkytuje náhrada mzdy
  • v období, v ktorom má neospravedlnenú neprítomnosť v práci
  • v období, v ktorom je vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody; to platí vo vzťahu k činnosti, z ktorej je povinne nemocensky poistený a povinne dôchodkovo poistený a počas jej vykonávania bol vzatý do výkonu väzby alebo nastúpil výkon trestu odňatia slobody
  • v období, v ktorom čerpá rodičovskú dovolenku podľa osobitného predpisu, ak ide o ženu a v období, v ktorom čerpá rodičovskú dovolenku podľa osobitného predpisu, a nemá nárok na materské, ak ide o muža
  • od 11. dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby (§ 39 ods. 1 písm. a)) alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa (§ 39 ods. 1 písm. b)) do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo starostlivosti a odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia

Zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské, dôchodkové poistenie ani poistenie v nezamestnanosti:

  • v období, počas ktorého sa mu poskytuje materské,
  • od prvého dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby (§ 39 ods. 1 písm. a)) alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa (§ 39 ods. 1 písm. b)) do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo starostlivosti, najdlhšie však do 10. dňa tejto potreby
  • v období, počas ktorého je uznaný za dočasne práceneschopného, v období, počas ktorého sa vypláca rehabilitačné alebo kvalifikačné
  • v období, počas ktorého má ospravedlnenú neprítomnosť v práci z dôvodu jeho účasti na štrajku

Za zamestnanca odvádza poistné na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti zamestnávateľ. Ten vykonáva zrážku poistného na jednotlivé druhy sociálneho poistenia, ktoré je zamestnanec povinný platiť.

Sadzby poistného pre zamestnávateľa

Zamestnávateľ platí poistné v nasledovných výškach*:

nemocenské poistenie 1,4 %
starobné poistenie
za zamestnanca, ktorý nie je sporiteľ podľa osobitného predpisu 14 %
za zamestnanca, ktorý je sporiteľ podľa osobitného predpisu 10 %
invalidné poistenie 3 %
úrazové poistenie 0,8 %
garančné poistenie 0,25 %
poistenie v nezamestnanosti 1 %
rezervný fond solidarity 4,75 %

* počíta sa vždy z vymeriavacieho základu

Zamestnávateľ neplatí:

  • poistné na invalidné poistenie za zamestnanca, ktorý je dôchodkovo poistený po priznaní starobného dôchodku alebo predčasného dôchodku
  • poistné na invalidné poistenie za zamestnanca, ktorý je poberateľom výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu a dovŕšil dôchodkový vek

Zamestnávateľ nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity v období, počas ktorého jeho zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti.

Spolu s povinnosťou platiť poistné vzniká zamestnávateľovi povinnosť toto poistné aj odviesť. Za zamestnanca odvádza zamestnávateľ poistné na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti, a to formou zrážok z príjmu zamestnanca.

Sadzby poistného pre samostatne zárobkovo činnú osobu

SZČO platí poistné v týchto výškach*:

nemocenské poistenie 4,4 %
starobné poistenie
(ak je sporiteľom starobného dôchodkového sporenia, 4 % posiela Sociálna poisťovňa na osobný účet sporiteľa v príslušnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti)
18 %
invalidné poistenie 6 %
rezervný fond solidarity  4,75 %

* počíta sa vždy z vymeriavacieho základu

Poistné na invalidné poistenie neplatí SZČO, ktorá je dôchodkovo poistná po priznaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku, ani SZČO, ktorá je dôchodkovo poistná a je poberateľom výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu a dovŕšila dôchodkový vek.

Samostatne zárobkovo činnej osobe sa prerušuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie:

  • v období, v ktorom je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody a počas jej vykonávania bol vzatý do výkonu väzby alebo nastúpil výkon trestu odňatia slobody, v období v ktorom má pozastavené prevádzkovanie živnosti, pozastavený výkon činnosti alebo pozastavenú činnosť (s účinnosťou od 1. januára 2011),
  • od 11. dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) alebo osobnej a celodennej  starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti,
  • v období, v ktorom má nárok na rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu, ak podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby,
  • odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia.

Povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená SZČO nie je povinná platiť poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie:

  • v období, počas ktorého sa jej poskytuje materské,
  • od prvého dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) alebo osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) najdlhšie do desiateho dňa, ak potreba ošetrovania alebo starostlivosti trvá v tomto období,
  • povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená SZČO nie je povinná platiť poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie ani v období, počas ktorého je uznaná za dočasne práceneschopnú alebo má nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu.

Povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená SZČO, ktorá je povinná platiť poistné, je povinná poistné aj odvádzať.

Sadzby poistného pre dobrovoľne nemocensky, dôchodkovo a v nezamestnanosti poistenú osobu

Dobrovoľne nemocensky, dôchodkovo a v nezamestnanosti poistená osoba môže byť akákoľvek fyzická osoba, ktorá dovŕšila vek 16 rokov a má na území SR trvalý pobyt, príp. povolenie na prechodný či trvalý pobyt.

Sociálna poisťovňa ponúka záujemcom o dobrovoľné poistenie niekoľko poistných balíkov:

  • dobrovoľné nemocenské, dobrovoľné dôchodkové poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti
  • dobrovoľné nemocenské a dobrovoľné dôchodkové poistenie
  • dobrovoľné dôchodkové poistenie
  • dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti (samostatne dostupný len pre SZČO)
  • dobrovoľne dôchodkové poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti

Dobrovoľne poistená osoba si sama určí vymeriavací základ, z ktorého bude platiť poistné. Platí však, že jeho minimálna aj maximálna výška je vždy zákonom dopredu určená, a to vždy k 1. januáru kalendárneho roka.

Sadzby poistného (s ohľadom na balík poistenia, ktorý si určí) pre dobrovoľne poistenú osobu potom sú:

nemocenské poistenie 4,4 %
starobné poistenie
(ak je sporiteľom v II. pilieri, Sociálna poisťovňa pošle 4 % príslušnej DSS)
18 %
invalidné poistenie 6 %
poistenie v nezamestnanosti 2 %
rezervný fond solidarity 4,75 %

* počíta sa vždy z vymeriavacieho základu

Osoba, ktorá si dobrovoľne platí odvody do Sociálnej poisťovne je zodpovedná aj za ich odvádzanie. V prípade, že dôjde k súbehu dobrovoľného poistenia a povinného poistenia plynúceho zo zárobkovej činnosti, potom sa poistné platí vždy prednostne z výkonu zárobkovej činnosti (teda ako SZČO alebo zamestnanec).

Sadzby poistného pre štát, ako platiteľa

Po splnení všetkých zákonom stanovených podmienok platí za určité skupiny fyzických osôb poistné na dôchodkové poistenie štát. Ide o tzv. poistencov štátu, ku ktorým patria matky alebo osoby starajúce sa o dieťa, poberatelia opatrovateľského príspevku a osobní asistenti.

Štát platí za fyzickú osobu poistné*:

starobné poistenie
(ak je sporiteľom v II. pilieri, Sociálna poisťovňa postupuje 4 % príslušnej DSS)
18 %
invalidné poistenie 6 %
rezervný fond solidarity  2 %

* počíta sa vždy z vymeriavacieho základu

Tak ako v ostatných prípadoch, aj v tomto platí, že spolu s povinnosťou platiť poistné vzniká aj povinnosť poistné odviesť. V prípade štátu je za odvádzanie poistného zodpovedné Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Sociálna poisťovňa

V prípade poberateľov úrazovej renty priznanej podľa § 88, ktorí do 31. júla 2006 nedovŕšili dôchodkový vek alebo im nebol priznaný predčasný starobný dôchodok a ktorí nie sú sporitelia podľa osobitného predpisu, platí Sociálna poisťovňa poistné v tejto výške*:

starobné poistenie 18 %

* počíta sa vždy z vymeriavacieho základu

V prípade poberateľov úrazovej renty priznanej podľa § 88, ktorí do 31. júla 2006 nedovŕšili dôchodkový vek alebo im nebol priznaný predčasný starobný dôchodok a ktorí sú sporitelia podľa osobitného predpisu, platí Sociálna poisťovňa poistné v tejto výške*:

starobné poistenie
od 1. septembra 2012 do 31. decembra 2016 14 %
v roku 2017 13,75 %
v roku 2018 13,50 %
v roku 2019 13,25 %
v roku 2020 13 %
v roku 2022 12,50 %
v roku 2023 12,25 %
v roku 2024 a nasledujúcich rokoch 12 %

* počíta sa vždy z vymeriavacieho základu

Uvedené informácie o jednotlivých sadzieb poistného vychádzajú zo Zákona o sociálnom poistení a akákoľvek zmena ich výšky či povinnosti ich odvádzania by mala byť uvedená v zákone, príp. jeho novele.