0948 197 625
0918 462 422
0911 696 920
Facebook
LinkedIn

PO-PIA: 08:00-17:00

Zmeny v Zákonníku práce od marca 2021

26.02.2021 | Autor: Eva Majerská

Na základe predloženého návrhu boli schválené viaceré zmeny týkajúce sa pracovnej oblasti. Z tohto dôvodu vám prinášame zoznam najdôležitejších úprav Zákonníka práce, vo väčšine prípadov s platnosťou od 1. 3. 2021.

zamestnanci za pracovným stolom

Novela Zákonníka práce sa venuje viacerým oblastiam. O zavedenej možnosti výberu medzi gastrolístkami a finančným príspevkom na stravovanie sme vás už informovali v našej aktualite.

V tomto článku si predstavíme ďalšie zmeny, ktoré čakajú zamestnancov, zamestnávateľov a súvisiace subjekty.

„Homeoffice“ je domáckou prácou alebo teleprácou

Na aktuálne veľa skloňované slovo „homeoffice“ sa pozreli aj zákonodarcovia a zmodernizovali ustanovenia týkajúce sa tohto druhu práce. Aj súčasná situácia nám ukazuje veľký predpoklad, že sa domácka práca alebo telepráca bude aj naďalej využívať vo väčšom rozsahu.

V Zákonníku práce sa po novom upraví definícia takto:

„Ak sa práca, ktorá by mohla byť vykonávaná na pracovisku zamestnávateľa, vykonáva pravidelne v rozsahu ustanoveného týždenného pracovného času alebo jeho časti z domácnosti zamestnanca, ide o:

  1. domácku prácu,
  2. teleprácu, ak sa práca vykonáva s použitím informačných technológií, pri ktorých dochádza pravidelne k elektronickému prenosu dát na diaľku.“ (§ 52, ods. 1)

Domácnosť sa v tomto zmysle rozumie ako miesto dohodnuté na výkon práce, ktoré je iné ako pracovisko zamestnávateľa. Táto možnosť alebo povinnosť bude musieť byť uvedená ako dohoda v pracovnej zmluve. Zamestnávateľ ju teda nebude môcť prikázať a ani zamestnanec si ju nemôže svojvoľne zvoliť. Okrem dohody musí byť v pracovnej zmluve uvedené, o aký rozsah práce má ísť alebo sa aspoň musí určiť minimálny rozsah práce vykonávaný na pracovisku (ak je možná kombinácia). Ak to povaha práce umožňuje, môže sa uviesť, že sa celá práca alebo jej väčšina bude vykonávať na mieste, ktoré si určí zamestnanec.

Jednou z výhod práce z domu je aj rozvrhnutie pracovného času zo strany zamestnanca, ak je to možné. V takom prípade sa však bude aplikovať niekoľko výnimiek zo Zákonníka práce. Ide napríklad o to, že zamestnanec, ktorý si sám rozvrhuje pracovný čas, nebude mať od 1. 3. 2021 nárok na nadčasy ani na preplatenie príplatkov za sviatky a podobne. Ak to chce, musel by sa dohodnúť so zamestnávateľom.

Čo sa mení v podmienkach domáckej práce?

Ak je dohodnutá a vykonávaná domácka práca alebo telepráca, tak:

  • Nebudú platiť ustanovenia o prestojoch okrem prípadov, za ktoré je zodpovedný zamestnávateľ.
  • Musia byť dodržané aj súčasné vhodné opatrenia pre výkon práce zo strany zamestnávateľa, ale pribúda povinnosť zamestnávateľa:
  1. uhradiť zvýšené náklady zamestnanca (používanie vlastného vybavenia, nástrojov, zariadenia)
  2. umožniť zamestnancovi prístup k zvyšovaniu kvalifikácie rovnako, ako keby prácu vykonával na pracovisku.
  • Zamestnanec je povinný, ak pracuje z domu, okamžite informovať zamestnávateľa, ak príde k nejakým technickým problémom, ktoré mu neumožňujú výkon práce (nefunkčné vybavenie, zlyhanie internetového pripojenia a podobne).
  • Takýto zamestnanec nesmie byť nijakým spôsobom znevýhodňovaný oproti zamestnancovi, ktorý vykonáva prácu na pracovisku.

Viacerí študenti budú môcť využiť letné brigády

Novela Zákonníka práce bude od marca umožňovať prácu aj študentom starším ako 15 rokov, ktorí ešte nedokončili povinnú školskú dochádzku. V praxi sa to týka najmä prvákov na strednej škole. Povinná školská dochádzka totiž väčšinou končí po prvom ročníku strednej školy, ale až k 31. 8. daného roka. V takom prípade sú pre nich letné brigády (brigádnická práca študentov) neprípustné. Táto úprava však umožní brigádovať aj takýmto študentom, avšak v rozsahu ľahkých prác a zamestnávateľ bude musieť získať povolenie od inšpektorátu práce.

Ďalej myslela novela aj na končiacich študentov a študentov medzi dvoma stupňami štúdia. Dohoda o brigádnickej činnosti študentov totiž predpokladá, že tieto osoby štatútom študent disponujú. Väčšinou ho však riadnym ukončením štúdia strácali. Od marca sa obdobie, kedy je osoba považovaná za študenta po riadnom ukončení, posúva:

  • žiak na strednej škole bude študentom až do 31. 10. daného roka;
  • študent prvého stupňa dennej formy na vysokej škole bude študentom do 31. 10. daného roka.

Podmienky pre študenta druhého stupňa vysokej školy, ktorý riadne ukončil štúdium, sa nemenia ani v prípade, že by pokračoval na tretí stupeň. Študentom sa stáva až dňom zápisu na tretí stupeň.

Dohody o brigádnickej práci študentov budú môcť teda po novom využívať aj všetci študenti po ukončení strednej školy a prvého stupňa vysokej školy.

Jednoduchšie prideľovanie zamestnancov medzi prepojenými osobami

Prideľovanie zamestnancov medzi spoločnosťami, ktoré majú nejaké majetkové alebo riadiace prepojenie (materské a dcérske spoločnosti), bude jednoduchšie. Doteraz mohli dočasne prideliť zamestnanca k inému zamestnávateľovi len v prípade vzniku objektívnych prevádzkových dôvodov u prvého zamestnávateľa a za podmienky, že zamestnanec odpracoval najmenej 3 mesiace. Po novom nebudú musieť byť pri bezodplatnom pridelení tieto 2 podmienky splnené.

Nová definícia zamestnanca trvale sa starajúceho o dieťa

Aktuálna prax nám ukázala aj potrebu zavedenia nových pojmov. Medzi také patrí aj zamestnanec trvale sa starajúci o dieťa:

Výsek § 40 ods. 11: „Je zamestnanec, ktorý sa osobne stará o vlastné neplnoleté dieťa vrátane striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, a zamestnanec, ktorý sa osobne stará o neplnoleté dieťa zverené mu do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu.“

Takýmto zamestnancom sa stáva odo dňa, kedy túto situáciu oznámil písomne zamestnávateľovi a prestáva ním byť dňom, kedy sa prestal trvale starať o toto dieťa. Aj túto skutočnosť musí zamestnanec bezodkladne oznámiť zamestnávateľovi.

Členmi odborovej organizácie musia byť aj zamestnanci

Podmienkou vzniku odborovej organizácie bude od 1. marca aj povinnosť, aby medzi zamestnancami v pracovnom pomere zamestnávateľa boli aj zástupcovia odborovej organizácie. Zároveň k zoznamu členov tejto organizácie nebude mať prístup zamestnávateľ. Ak vznikne z nejakého dôvodu pochybnosť o tom, či je táto podmienka splnená, vzniká spor o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa. Ten vyrieši nezávislý rozhodca, na ktorom sa obe strany dohodnú alebo ho určí ministerstvo práce na základe žiadosti, v lehote max. 30 dní. Rozhodcovi za vyriešenie sporu prináleží odmena, ktorú zaplatí strana určená podľa Zákonníka práce (§ 230a, ods. 5).

Dôvodom na výpoveď sa stal aj vek a poberanie dôchodku

Jednou z nepríjemnejších zmien, ktoré sa novelou Zákonníka práce schválili, je nový dôvod výpovede pre zamestnanca. Od 1. 1. 2022 totiž bude môcť dať zamestnávateľ výpoveď, ak zamestnanec:

  • dovŕšil vek 65 rokov a
  • dovŕšil vek určený na poberanie starobného dôchodku.

Hoci musia byť splnené obe tieto podmienky, u nás stačí sledovať len tú prvú. Vek na poberanie dôchodku je totiž u nás v každom prípade nižší ako 65 rokov. Pracovný pomer sa môže z tohto dôvodu skončiť dohodou alebo výpoveďou a jediným pozitívom pre zamestnanca v rámci tejto zmeny je nárok na vyplatenie odstupného.

(zdroj: Novela Zákonníka práce - Zákon 76/2021 Z. z.)


Zamestnanci sa môžu výhodne zabezpečiť pre prípadný vznik škody zamestnávateľovi. Využite porovnanie cien a uzatvorte si poistenie zodpovednosti zamestnanca online.