Môže byť z PZP preplatená nemajetková ujma?
22.07.2021 | Autor: Katarína Zelinková
Zákon o PZP má medzery. Nie je dostatočne jednoznačný v otázke vyplácania nemajetkovej ujmy. Zatiaľ čo súdy mylne interpretujú legislatívu, odborníci volajú po zmene zákona.
Dopravné nehody majú často fatálne následky v podobe straty na životoch. Pozostalí tak od vinníka často požadujú náhradu nemajetkovej ujmy. Pri riešení takýchto sporov súdy často pozostalým nárok na vyplatenie nemajetkovej ujmy priznávajú s tým, že by mala byť vykrytá z povinného zmluvného poistenia. Proti tomu sa však poisťovne bránia, pretože podľa zákona o PZP by z tohto typu poistenia mali byť kryté iba nároky na náhradu škody na majetku a zdraví. Podľa Občianskeho zákonníka sa nárok na náhradu nemajetkovej ujmy uplatňuje ako kompenzácia za zásah do osobnostného práva, z čoho vyplýva, že nejde o uplatnenie nároku o náhradu škody. Rozhodnutia súdov síce hovoria v prospech pozostalých, sú však v rozpore so zákonom. Čo s tým?
Ohýbanie zákonov?
Rozporuplnú situáciu chcel Najvyšší súd vyriešiť ešte v roku 2017, kedy vydal právny názor, podľa ktorého by nemajetková ujma mala byť vyplácaná z povinného zmluvného poistenia. Problém je však v tom, že sa neopiera o žiadnu hmotnoprávnu úpravu, teda nie je v súlade so zákonom. Zároveň tento právny názor nezachováva kontradiktórnosť, teda zásadu, podľa ktorej si má súd vypočuť argumenty oboch strán, zobrať ich do úvahy a podľa toho vysloviť rozhodnutie. Najvyšší súd pritom vo vydanom právnom názore nezohľadňuje ani svoje predchádzajúce rozsudky, ktoré popierajú jeho nové stanovisko. Predtým totiž vydal niekoľko rozhodnutí, podľa ktorých nemajetková ujma nemá byť považovaná za škodu na zdraví, a preto by nemala byť vyplácaná z PZP. Ide teda o nesprávnu interpretáciu zákona, ktorej snahou je stotožnenie nemajetkovej ujmy a škody na zdraví, a to aj napriek tomu, že Občiansky zákonník jasne hovorí o rozdiele medzi nimi.
Odborníci tvrdia, že nie každá ujma, ktorá má vinníka, musí byť vykrytá poistením. Medzi ujmy, na ktoré sa poistenie nevzťahuje, patrí práve ujma v osobnostnej sfére. Tá môže byť vykompenzovaná rôznymi spôsobmi, napríklad ospravedlnením, trestným odsúdením a jednou z možností je aj finančné odškodnenie. Zákon o PZP jasne vymedzuje, že z toho poistenia sa majú preplácať škody na zdraví a majetku, regres zdravotnej a sociálnej poisťovne a tiež trovy advokáta. Súdy túto skutočnosť neberú do úvahy na základe nedorozumenia. Časť sudcov vidí sudcovskú nezávislosť ako nezávislosť od právnych nariadení, a preto dochádza k nesprávnym interpretáciám zákonov.
Vyplácanie nemajetkovej ujmy z PZP sa nezaobíde bez následkov
Žaloby ohľadom vyplácania nemajetkovej ujmy nie sú v súčasnosti ničím výnimočným. Súdy sa nimi zaoberajú pravidelne a hoci mnohé z nich zamietajú, stále je však dosť takých, ktoré žalobcovia vyhrali. Rozhodnutia súdov v prospech žalobcov s povinnosťou vyplatiť nemajetkovú ujmu z povinného zmluvného poistenia pritom nielenže nemajú oporu v zákone, ale zároveň operujú s vyššími finančnými čiastkami. Náhrady nemajetkovej ujmy súdy priznávajú v desiatkach tisícoch eur. Len za rok 2019 sa výška požadovaných súm o náhradu nemajetkovej ujmy vyšplhala takmer až k sume 90 miliónov eur.
To je ďalšia vec, ktorá robí odborníkom vrásky na čele. Vysoké odškodnenia vyplácané z PZP môžu výrazne zaťažiť trh so zákonným poistením, čo by následne mohlo poisťovne dotlačiť k zvýšeniu cien poistiek. Vyššie ceny PZP by sa pochopiteľne stretli s vlnou nevôle zo strany klientov.
Existuje riešenie?
Poisťovne spolu s Národnou bankou Slovenska majú záujem o vyriešenie tohto problému, situácia však stagnuje. Odborníci už niekoľko rokov žiadajú štát o jasné stanovisko, či má byť nemajetková ujma krytá zo zákonného poistenia alebo nie. Vypracovali aj návrh na úpravu legislatívy, ktorý už bol predložený Ministerstvu spravodlivosti SR. Rezort však túto iniciatívu odložil na neurčito.
Vyplácanie nemajetkovej ujmy z PZP je v každom prípade riešiteľný problém. Potrebná je úprava zákona, ktorú už má na stole ministerstvo spravodlivosti. Je však otázkou času, kedy sa ňou začne zaoberať.
