Koniec znižovania náhrady škody z PZP o amortizáciu?

13.06.2014 | Autor: Vladimír Kožuch

Motoristom, ktorým niekto poškodil staršie vozidlo pri dopravnej nehode alebo inej škodovej udalosti, a bola im nahradená škoda z povinného zmluvného poistenia vinníka, by mohla svitať nová nádej na výhodnejšie odškodnenie... Ak by sa poisťovne riadili rozhodnutím súdu.

Bežná prax pri náhrade škôd starších vozidiel zo strany poisťovní hovorí, že poškodenému je poskytnutá náhrada vo výške nákladov za opravu vozidla, znížená však o amortizáciu, t.j. technické zhodnotenie vozidla. Poisťovne sa totiž riadia pravidlom, že staršie vozidlo by malo byť opravené v hodnote prislúchajúcej jeho veku. Ak teda motorista dostane pri oprave nové náhradné diely na staršie vozidlo, to získa na hodnote, a tak ide podľa poisťovne z jeho strany o neoprávnené obohatenie. Z tohto dôvodu poisťovne nepreplácajú celú výšku opravy, ale o niečo zníženú. Ak by chcel poškodený preplatiť diely v celkovej výške, musel by si podľa poisťovní nájsť také, ktoré vekovo zodpovedajú vozidlu. To je však prakticky nemožné.

Dlhé súdne ťahanice konečne skončili

V roku 2006 začal súdny spor ohľadom spôsobenia škody na vozidle pracovným strojom. Poisťovňa síce náhradu škody poškodenému poskytla, avšak nie v plnej výške. Zdôvodňovala to vyššie spomínanou amortizáciou. Práve tento fakt sa stal hlavným bodom súdneho sporu, ktorý sa dočkal rozhodnutia až v septembri 2013.

Rozhodnutím okresného súdu by sa mohla situácia zmeniť

Okresný súd Bratislava II uznal, že poškodenému má byť poskytnutá náhrada škody v plnej výške, dokonca s úrokmi z omeškania. Odvolával sa pritom aj na českú judikatúru a vyjadrenie Ústavného súdu ČR, ktorým sa revidovala doterajšia právna prax: „V dôsledku opravy, ktorou bude vozidlo uvedené do pôvodného stavu, nedôjde k jeho zhodnoteniu, naopak hodnota havarovaného, aj keď opravovaného, vozidla bude na trhu nižšia, ak sa za škodu považuje ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, jej výška je daná rozdielom medzi majetkovým stavom poškodeného pred a po poškodení, musí aj rozsah náhrady zohľadniť výškou všetkých potrebných prostriedkov, ktoré bol poškodený nútený vynaložiť na obnovenie pôvodného majetku, v danom prípade na opravu vozidla tak, aby bolo z technického hľadiska rovnako prevádzkyschopné ako pred škodovou udalosťou.“

Zjednodušene povedané, poisťovňa nemá právo znižovať vyplatenú náhradu škodu o amortizáciu, ale musí uhradiť náklady na opravu v plnej výške, teda všetky účelne vynaložené náklady.

Priveľký optimizmus však ešte nie je na mieste

Týmto rozhodnutím by sa mali ukončiť viaceré sporné prípady, kedy sa poškodení doťahujú s poisťovňami a žiadajú od nich náhrady škody v plnej výške. No nie je to však také jednoduché, ako by sa mohlo zdať. Rozhodnutím súdu sa totiž vytvoril prvý prípad, podľa ktorého by aj ostatné spory dopadli pravdepodobne rovnako (na základe rovnakých podmienok). Je to však stále na základe súdneho konania. V prípade, že chcete riešiť svoju problémovú situáciu bez súdu, nie je veľká šanca a už vôbec nie je možné zaručiť, že poisťovňa ustúpi a svoju „vinu“ uzná.

Každopádne je však dobré, že sa takýto prípad dostáva do povedomia motoristov. A snáď sa čoskoro dostane aj do bežnej praxe súvisiacej s poisťovňami. Dovtedy bude na každom motoristovi, aby si zhodnotil výšku náhrady a sám posúdil, pre aký postup sa mu oplatí rozhodnúť.