Poškodené čelné sklo vám už poisťovňa z PZP musí preplatiť

02.08.2016 | Autor: Netfinancie.sk

O poškodení čelného skla odleteným kamienkom a následnom riešení vzniknutej škody sa už dlhé roky diskutuje, píše... dokonca sa niektorí obrátili aj na súdy. Teraz sme sa konečne dočkali rozuzlenia, ktoré je záväzné pre všetkých.

Dôkazom toho, že ide o dlhoročnú problematiku, ktorá zatiaľ nebola právnym spôsobom doriešená, je aj náš článok na túto tému ešte z roku 2013.

Dlhoročný problém s názvom Čelné sklo a PZP

Pripomeňme si, o čo išlo, resp. ako sa tieto spory s poisťovňami riešili dovtedy:

  • Do roku 2011 poisťovne nemali s preplácaním škôd, ktoré vznikli v dôsledku odleteného kameňa z auta idúceho pred poškodeným, veľký problém a takéto náhrady škôd vyplácali. Samozrejme, v prípade, že vinník zastavil, svoju vinu si uznal a spísali Záznam o nehode.
  • Neskôr však začal počet takýchto prípadov narastať a poisťovne postupne prestávali nároky poškodených uznávať s tým, že bolo ťažké preukázať vinníka škody a skutočnosť, že sa poškodenie stalo tak ako tvrdili účastníci.
  • Nastala tak situácia, že si poškodení museli opravy preplácať z vlastného vrecka (ak nemali uzatvorené pripoistenie čelného skla alebo havarijné poistenie), pretože poisťovne takéto prípady zamietali.
  • Keďže v tejto oblasti neexistoval jednotný právny výklad, boli len vydané stanoviská, poisťovne nemali povinnosť sa nimi riadiť.
  • Až do júna 2013 tvorili takéto poistné udalosti každý rok až 10 – 20 % zo všetkých nahlásených.

Ani súdne rozhodnutia neboli jednotné

Niektorí nespokojní vodiči, ktorým bola zo strany poisťovne zamietnutá náhrada škody, sa začali obracať na súd. Aj tu však bola vidieť nejednotnosť, pretože neexistoval jednotný právny výklad. Stalo sa, že okresný súd dal za pravdu poisťovni a po odvolaní sa klienta zas krajský súd rozhodol, že v práve je klient a okresný súd pochybil.

Pomocnú ruku sa v roku 2013 pokúsila podať aj Národná banka Slovensko, konkrétne Úrad dohľadu nad finančných trhom, a to vydaním stanoviska, ktorým odporúčala postup pri riešení takýchto poistných udalostí:

„V prípade škody na čelnom skle zaujíma Národná banka Slovenska stanovisko, že vymrštenie kameň a spod kolies iného motorového vozidla je okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke. Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies. Aj keď kameň nie je sú časťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla spôsobí škodu. Ak teda udalosť - škoda na čelnom skle - bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke, škoda vznikla a existuje príčinná súvislosť medzi udalosťou a vznikom škody, prevádzkovateľ zodpovedá za škodu na čelnom skle, a pokiaľ má uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, je poisťovateľ povinný takúto škodu zaň ho nahradiť.“

Hoci bolo stanovisko NBS vydané, žiadnej z poisťovní z neho neplynula zákonná povinnosť, pretože bolo len akýmsi odporúčaním – stanoviskom NBS k danému problému. Situácia sa však už definitívne mení a poisťovne budú musieť preplácať škody na čelných sklách.

Konečne je definitívne rozhodnuté!

Najvyšší súd Slovenskej republiky totiž vydal stanovisko, ktorým sa už treba riadiť, a to znamená, že bol vytvorený precedens pre takéto prípady. Každý vodič, ktorému poisťovňa odmietne preplatenie škody na čelnom skle v dôsledku odleteného kameňa (pričom dodrží všetky podmienky*), a rozhodne sa obrátiť na súd, tento súd aj vyhrá. Donedávna známy argument, že odletenie kameňa nie je okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke motorového vozidla, teda už nemožno používať. Aj odletenie kameňa spod kolies auta je takou okolnosťou.

Vyberáme zo stanoviska Najvyššieho súdu SR

„Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. júna 2014 Cpj 5/2014

Z odôvodnenia:

Podľa § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

V niektorých právoplatných rozhodnutiach súdov nižšieho stupňa dochádza k výkladovým rozdielnostiam pri aplikácii uvedeného ustanovenia najmä pri riešení sporov o náhradu škody na čelnom skle motorového vozidla. K rozdielnostiam vo výklade dochádza najmä pri posúdení otázky, či vymrštenie kameňa spod kolies iného motorového vozidla je okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke dopravného prostriedku, a teda či v prípade, ak spôsobí takto vymrštený kameň škodu, prichádza do úvahy liberačný dôvod vyplývajúci z § 428 Občianskeho zákonníka.“

„Po vyhodnotení uvedených právoplatných rozhodnutí súdov nižších stupňov prijalo občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (§ 21 ods. 3 písm. b/ zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov) na návrh ministra spravodlivosti Slovenskej republiky z 11. októbra 2013 č. 42786/2013/51 toto stanovisko :

Aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke; zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428 veta prvá Občianskeho zákonníka nemožno zbaviť.“

Z uvedeného teda vyplýva, že ak klientovi poisťovňa aj napriek tomuto odmietne preplatiť náhradu škody na čelnom skle kvôli odletenému kameňu, môže sa obrátiť na súd, ktorý mu dá za pravdu. Na základe tohto stanoviska už totiž existuje jednotný právny výklad, podľa ktorého sa musí každý súd riadiť. Otázkou zostáva, či budú poisťovne k riešeniu týchto prípadov pristupovať už inak alebo budú aj naďalej zamietať náhrady škôd, a tým pádom sa vystavovať riziku platenia zbytočných súdnych poplatkov. Uvedené stanovisko totiž nahráva jednoznačne klientom.

*Podmienkami uplatnenia škody sú štandardne:

  • známy vinník
  • spísaný Záznam o nehode, kde vinník uzná vinu
  • nahlásená poistná udalosť v poisťovni vinníka