O novom zákone o poisťovníctve aj o niečom úplne inom: 2. časť

27.11.2014 | Autor: Vladimír Kožuch

Ako som už spomínal v predchádzajúcom článku, návrh nového zákona o poisťovníctve priniesol aj zmeny v zákone o povinnom zmluvnom poistení. Okrem už spomínaných zmien, týkajúcich sa zániku poistenia, definuje aj povinnosť poisťovne „zohľadňovať celkový predchádzajúci škodový priebeh poistenia zodpovednosti poistníka,a to zľavou na poistnom, ak je priebeh poistenia zodpovednosti bez škody, alebo prirážkou k poistnému, ak sa vyplatí poistné plnenie z poistenia zodpovednosti“.

Zámer

Cieľ predkladateľov zákona je pomerne jasný. Citujem z dôvodovej správy ministerstva: „Úlohou systému bonus-malus (B-M) je tiež zabezpečiť poisteným spravodlivé určenie poistného, povzbudzovať poistencov jazdiť bezpečnejšie a lepšie oceniť individuálne riziko, za ktoré bude každý poistenec platiť adekvátne poistné. Zavedením systému B-M by malo poistné korešpondovať so škodovosťou každého poisteného. Zavedenie systému B-M sa bude vzťahovať len na novouzatvorené poistné zmluvy v poistení zodpovednosti.“

Dobrý úmysel však nestačí. Je otázne, či takto vágne formulované ustanovenie zákona je dostatočné na splnenie týchto zámerov, respektíve či je vôbec nutné ho stanovovať. Aj v súčasnosti totiž poisťovne majú možnosť systém B-M používať. Prax je však taká, že sa neuplatňuje a nedodržiava. Návrh síce hovorí o povinnosti poisťovní zaviesť systém B-M, ale nekonkretizuje ako. Základom posudzovania, ktoré je ustanovené v návrhu zákona, je spôsobenie alebo nespôsobenie škodovej udalosti, respektíve vyplatenie poistného plnenia.

Otázky

Ale na základe čoho?! Súčasný zákon o PZP síce určuje povinnosť poisťovne vydať poistníkovi doklad o škodovom priebehu, avšak reálne môže poisťovňa vydať len potvrdenie o škodách vzniknutých počas zmluvného vzťahu s ňou. Nemá teda možnosť ani povinnosť zisťovať škodové priebehy z predchádzajúcich poistení konkrétneho klienta. Ak je ten poistený v danej poisťovni len jeden rok a prechádza k inej poisťovni, má k dispozícii len doklad o škodách v období jedného roka. Nemá žiadnu povinnosť uchovávať alebo predkladať potvrdenia z predchádzajúcich období, aj keď ich nová poisťovňa bude požadovať. Nonsens.

Ako má teda poisťovňa klienta hodnotiť? Veriť mu, že predtým škodu nemal alebo má automaticky každého takéhoto klienta zaradiť medzi rizikových? Alebo má chudák klient obháňať všetky predchádzajúce poisťovne, v ktorých bol doteraz poistený, aby mu potvrdenia zaslali? Nonsens.

Množstvo najškodovejších vodičov, mladých ľudí do 25 rokov, jazdí aj tak na autách či motorkách písaných na rodičov. Takže stimulácia jazdiť bezpečnejšie pre zvýšené poistné sa ich nijako nedotkne. Naopak, mladí ľudia nad 25 rokov, ktorí si už založili rodiny, dramaticky znižujú svoju rizikovosť. Majú byť teda aj naďalej trestaní za svoju pochabosť v mladosti? Ako dlho? Dôchodcovia, doteraz dobrí vodiči, sa ale bohužiaľ v dôsledku veku stavajú rizikovejšou skupinou. Majú mať nadosmrti najnižšie poistné, lebo doteraz nič nespôsobili? Za akú škodu má dať poisťovňa akú prirážku? Za takú istú škodu toho istého poistníka môže dať jedna prirážku 1% a iná 100%? Ak som za 30 rokov nespôsobil žiadnu škodu, tak mám mať poistenie už zadarmo? A prečo sa má systém B-M vzťahovať len na novouzatvorené zmluvy? Nonsens. Nonsens. Nonsens.

Čo treba urobiť?

PZP je systém založený na princípe povinnej solidarity a nikdy nemôže byť absolútne spravodlivý. Aby bol však systém zohľadňovania škodovosti klienta pri určovaní cien funkčný, musia sa jasne určiť pravidlá. Novela zákona by preto mala:

• stanoviť povinnosť klienta predložiť doklad o škodovom priebehu pri uzatváraní zmluvy,
• určiť spôsob, ako postupovať v prípade, ak klient takýto doklad mať nebude,
• vytvoriť databázu škodových udalostí celého poistného trhu,
• stanoviť postihy, ak sa systém pravidiel B-M nedodržiava,
• vypracovať dôsledný systém uplatňovania zliav a prirážok (výška zľavy alebo prirážky, sledovaná doba škodového priebehu, akceptovateľný počet škôd a podobne) platný pre všetky poisťovne,
• stanoviť rozsah, ako často môže poisťovňa meniť systém.

Záverom

Paradoxne však podľa mňa bude úplne najlepšie, ak si poisťovne v tomto smere budú robiť čo chcú, ako doteraz, a žiadny zákon im nič prikazovať nebude. Poistní matematici v poisťovniach najlepšie vedia, aké poistné majú komu stanoviť. Cenový boj poisťovní navyše udržuje tento trh v dynamike. A ak ministerstvo bude dbať na dobré finančné zdravie každej poisťovne, budú tieto nútené stanoviť ceny PZP na takej úrovni, aby mohli vyplácať všetky škody a aj niečo zarobiť. Konkurencia zároveň ale nedopustí, aby sa poistné zvyšovalo príliš. A do systému tvorby cien PZP tak nebude treba zvonka vôbec zasahovať.